História ohňostrojov
Historia ohnostrojov

Ohňostroje nás nie len bavia, ale aj zaujímajú. Preto sme sa pozreli, odkiaľ pochádzajú a akou cestou prešli až do dnešnej podoby.

 

Kde a ako sa ohňostroje zrodili?

Väčšina historikov sa domnieva, že ohňostroje boli vynájdené v Číne, hoci niektorí tvrdia, že pôvodné miesto narodenia bolo na Blízkom východe alebo v Indii.

S istotou vieme, že niekde okolo roku 800 alchymisti v Číne zmiešali liadok (soľ kyseliny dusičnej), síru a drevené uhlie a vytvorili surový strelný prach. Jedna legenda dokonca hovorí, že išlo o nešikovného kuchára, ktorému sa toto čudo prelialo z kotlíka a začalo vybuchovať. Každopádne, autor tohto vynálezu ho objavil náhodou. Pôvodne hľadali recept na večný život, ale to, čo vytvorili, zmenilo život na celom svete. Keď si títo Číňania uvedomili, čo vyrobili, začali veriť, že výbuchy čierneho prachu odoženú zlých duchov.

 

Ak by sme chceli autorstvo prisúdiť jednej osobe, mohli by sme za otca pyrotechniky považovať čínskeho mnícha Li Tiana. Žil v dynastii Song (960 – 1279) neďaleko mesta Liu Yang v provincii Hunan. Tento muž naplnil bambusové výhonky čiernym prachom a vyrobil tak prvé petardy. Zapaľoval ich na plašenie zlých duchov pri príchode nového roka. Číňania tiež verili, že toto konanie im prinesie šťastie. Zvuk výbuchu nazývali “bian pao” a prvé ohňostroje sa stali tak obľúbené, že neskôr sa používali aj pri vojenských víťazstvách, svadbách a ďalších radostných príležitostiach.

Nekôr začali Čínania objavovať aj ničivú silu čierneho prachu a obrátili ju napríklad proti Mongolom. Priližne od 10. storočia ho začali používať aj na vojenské účely. Známe sú rakety v tvare draka vystreľované na nepriateľské vojská. Podobný princíp pyrotechnických rakiet sa používa dodnes.

Mnich Li TianSocha čínskeho Mnícha Li Tiana

 

A ako sa rozšírili ohňostroje do zvyšku sveta?

Všetci poznáme benátskeho kupca Marca Pola. Európan, ktorý sa dostal do Číny a obohatil tak vtedajší známy svet. A práve on v roku 1295 priniesol do Európy čierny prach.

Iná teória autora Smithsoniana však hovorí, že sa strelný prach do Európy dostal cez rôznych diplomatov, prieskumníkov a františkánskych misionárov a objavil sa už počas križiackych výprav.

 

Tieto dve teórie sa nevylučujú a je len na nás, ku ktorej sa prikloníme.

 

Keď už bol Čierny prach v Európe, našli svoje uplatnenie v dvoch smeroch. Ten smutnejší boli strelné zbrane. Napríklad výraz pištoľ, alebo v angličtine pistol, pochádza z obdobia husitských vojen. Husitská strelná zbraň sa totiž nazývala píšťala. Hlaveň píšťaly nemala vývrt a bola kovaná zo železa alebo odlievaná z medi alebo bronzu. Bola pripevnená k drevenému držadlu. Píšťala sa nabíjala spredu, pušný prach sa v hlavni zapaľoval cez otvor pomocou žeravého želiezka, zapálenej triesky alebo tlejáku. Efektívny dosah bol do cca 100 metrov.

Údajne prvé použitie čierneho prachu v Európe na bojové účely bolo v známej bitke pri Kresčaku, kde násobne menšie vojsko Anglicka bojovalo proti Francúzskej presile pod vedením kráľa Filipa VI. Táto bitka zahájila storočnú vojnu a je označovaná ako koniec doby rytierstva.

Husitska pistala  Husitský bojovník so strelnou zbraňou zvanou „Píšťala“

 

Druhé, naše obľúbené uplatnenie čierneho prachu bolo na oslavy. V Anglicku používali vládcovia ohňostroje na pobavenie svojich hostí. Za prvý kráľovský ohňostroj sa považuje svadobný ohňostroj kráľa Henryho VII v roku 1486.

Ohňostroj na korunovácii Jakuba II v roku 1685 bol dokonca taký úžasný, že jeho autorovi priniesol rytiersky titul. A ohňostroj pri narodení syna cára Petra Veľkého trval až 5 hodín.

 

Renesancia bola obdobím rozvoja aj pre ohňostroje. Hlavne v Taliansku bol dobrý ohňostrojár považovaný za umelca. Taliani ako prvý začali do čierneho prachu primiešavať stopové množstvá kovov a ďalších prísad a tak dávať efektom rôzne farby a vlastnosti. Taliani sú dodnes v Európe považovaný za špičku ohňostrojárskeho remesla a v tejto krajine nemôže byť žiadna oslava bez ohňostroja.

 

Súčasné ohňostroje sú v mnohom podobné tým historickým. Ale nová doba prináša ďalšie možnosti, presnejšie časovania, nekonečné možnosti choreografie a podobne. Dnes je už ohňostrojár človek so širokými schopnosťami a vedomosťami z odborov ako sú elektronika, chémia, meteorológia…

Ohňostroje prešli dodnes dlhú cestu a držíme im palce, nech sa rozvíjajú do krásy.

 

 

 

Zdieľať:

HORE

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
X